Ribhugíta
Zuzana Koubová
SMS, 5. 10. 2011
Dobrý deň!
Pozdravujem Vás na Morávku! Ani neviem, ako Vám vyjadriť vďačnosť za to, že sa ku mne vďaka Vám dostala Ribhugíta! Každý deň zakončím tým, že si z nej pred spaním prečítam. Vždy ma to očistí od všetkého, čo cez deň nachytám, nabije veľkou silou a nekonečné vedomie Ja žiari všade a vo všetkom a neexistuje nič, než Ja. Vobec sa nedivím, že to Mahariši dával čítať každý deň!
Zuzana
PS:
Keď ste nám v Modre zdorazňoval pred púšťaním Ribhugíty, že je to veľmi vzácny text, a že si ho máme vážiť a podľa toho k nemu pristupovať, tak ma k tomu napadla jedna príhoda, ktorá sa stala už dávnejšie.
Moja sestra bola pred 12 rokmi na dva roky v Londýne robiť aupairku. Skoro nikoho tam nepoznala a mala po večeroch veľa času pre seba, ktorý trávila sama, tak mi napísala, aby som jej poslala nejakú meditačnú knihu. Tak sme sa dohodli na Ribhugíte, nech si ju každý večer číta.
Mali sme vtedy doma iba jednu, ešte to prvé vydanie, tak ju napadlo, že si ju tam pojde prefotiť a pošle mi ju naspäť, aby mi tak dlho nechýbala. Kopírku tam zhodou okolností obsluhoval nejaký Ind, a keď zbadal, čo si to chce dať prefotiť, tak ho to úplne vyviedlo z miery. Nešlo mu do hlavy, ako sa k tomu také mladé dievča mohlo dostať, skúmal, v akom je to jazyku, a vravel jej, že to je u nich veľmi vzácne, že to vobec nie je bežne dostupné a že má nato dávať pozor. Brala som to vtedy ako potvrdenie Vašich slov o jej doležitosti a vzácnosti, navyše človekom priamo z Indie,odkiaľ Ribhugíta pochádza, a ešte v čase, kedy informácie z celého sveta neboli ani zďaleka tak ľahko a rýchlo dostupné, ako je tomu dnes.