Niekoľko postrehov
Juraj Hipš
Vážený pán Pařík,
dovolím si niekoľko postrehov k Vaším článkom vyjadreným na www.kauza-vacek.blogspot.com. V jednom z posledných článkov na Vašom webe sa opäť snažíte vyvrátiť tvrdenie o prihlásení sa Míly Tomášovej za žiačku Ramana Mahárišiho. Za prvé mi nie je stále jasné, prečo Vám toto tvrdenie tak vadí? Je to snáď nejaká hanba prihlásiť sa za žiaka tak významného mudrca? Za druhé, mám pred sebou knihu vydanú Vaším nakladateľstvom „Šrí Ramana Maháriši – život velkého mudrce z Arunáčaly v obrazech“. Na prebale knihy pani Tomášová hovorí: „Ramana Maháriši byl jeden z mých nejlepších duchovních učitelů“. Máte tú istú knihu ako ja? Vydali ste ju v roku 1997...
Zarazilo ma, keď označujete Jiřího Vacka za „zbabelého anonymného autora samizdatov.“ Vydávať v tej dobe takýto druh literatúry nebolo určite nič jednoduché a vyžadovalo si riadnu dávku odvahy. Nič na tom nemení fakt, či sa pod dielo niekto podpísal alebo nie. Neviem, aký je Váš vek, ale pokiaľ ste komunizmus nezažil, stačí si kúpiť niektorú z kníh, ktoré o tomto období vypovedajú, prípadne stretnúť sa s ľuďmi, ktorí v tej dobe žili. Označiť človeka, ktorý vydáva zakázané samizdaty za zbabelca, svedčí buď o absolútnej neznalosti vtedajšej doby alebo o strate zdravého úsudku.
Mimochodom, ak niekoho označíte za zbabelca, keď sa nepodpíše pod zakázané samizdaty, ako by ste nazvali človeka, ktorý viedol rozhovor s Danielem Moravcem a ktorý ste zverejnili na Vašom webe? Za zverejnenie svojho mena by dotyčná osoba nebola prenasledovaná ŠtB, nehrozila by jej strata zamestnania alebo iné perzekúcie. Napriek tomu sa nedokázala pod svoj výtvor podpísať. A Vy to uverejníte a o kúsok vyššie píšete o zbabelosti pána Vacka. To snáď ani nemyslíte vážne.
Dovolím si ešte posledný postreh. Vadí Vám, ak Jiří Vacek kritizuje niektoré názory, s ktorými nesúhlasí. Snažíte sa opäť a opäť presvedčiť ľudí, že tým útočí na osoby, že si ich neváží atď... Pracujem v oblasti environmentálnej výchovy a pred niekoľkými dňami som si prečítal skvelý článok od kolegu Jana Činčeru, ktorý upozorňuje na nebezpečenstvo mýtusu, že environmentálna výchova sa kritizovať nesmie. Okrem iného hovorí: „Kritika je standardním mechanizmem zpětné vazby, kterou si navzájem dáva komunita v určitém oboru“. (Činčera, J.: Osm problémů environmentální výchovy. In: Bedrník 3/2006) Mnohé jeho postrehy sa dokonale hodia aj na duchovnú oblasť. Nemám správy o tom, že by českí ekopedagóvia zakladali webové stránky „kauza-cincera“ len z toho dôvodu, že niekto kritizuje ich názory.
Na webe máte napísané „V pravde a lásce“. Želám Vám, aby sa Vám taká webová stránka podarila raz vytvoriť. Táto má od toho nesmierne ďaleko.
Juraj Hipš
Zaježová 17, 962 63 Slovensko
hips@zivica.sk