Ateisti, príčina najväčších krutostí a nespravodlivosti
Juraj Mesík
Jozef Ratzinger, z vôle kardinálov biskup rímsky pôsobiaci pod menom Benedikt XVI, vyšiel pred pár dňami so zaujímavým opusom, encyklikou „Spe Salvi“. Niektorí veria, že ide priam o dielo Božie. Vo svojej druhej encyklike pán Ratzinger predkladá svoju víziu histórie a sveta.
Kým s jeho tézou, že technologický progres bez etického pokroku so sebou prináša pre ľudstvo veľké riziká, alebo s konštatovaním negatív, ktoré pre ľudstvo znamená súčasná posadnutosť materiálnym konzumom, možno nepochybne súhlasiť, jeho útok na ateizmus vyznieva tragikomicky v duchu „sancta simplicita“. Vážne ho môžu brať len skutočne sväto prostoduchí ľudia bez vzdelania a základného historického prehľadu. Chcel pápež adresovať svoju encykliku práve im?
V zmienenej novej encyklike pán Ratzinger z pápežského trónu tvrdí, že ateizmus nesie zodpovednosť za „tie najväčšie formy krutosti a nespravodlivosti“ v histórii. Hmmm... Nedalo by sa nesúhlasiť, keby to boli ateisti, kto sa 15. júla 1099 po členky brodil v krvi do poslednej ženy a dieťaťa vyvraždených obyvateľov Jeruzalema: priamy účastník masakru Fulk de Chartres zaznamenal, že len v Šalamúnovom chráme bolo zavraždených skoro 10 000 ľudí, celkový počet zavraždených pre väčšiu slávu Božiu v ten slávny deň histórie sa odhaduje na 70 000. Veľa, ale na rekord to už vtedy nestačilo - pri dobití Antiochu o rok skôr križiaci zmasakrovali 100 000 ľudí. Bol to len prvý z dlhého radu masakrov spáchaných v rámci krížových výprav. Tie neušetrili ani Európanov – začiatkom 13. storočia boli vyhladení Albigénci, odhady historikov hovoria o milióne zavraždených. Tých predchádzali státisíce Sasov a iných pohanov vyvraždených v rámci pokresťančovania Germánov v predošlých stáročiach. Samozrejme ateistami. Ateistický španielsky inkvizítor Torquameda za svojich 18 plodných rokov vo funkcii upálil podľa rôznych údajov 8 800 až 10 200 ľudí: odhady hovoria až o 9 miliónoch bosoriek a iných obetí upálených a inak zavraždených inkvizíciou za jej dlhú históriu – posledná bosorka v Európe skonala v plameňoch ateistov v roku 1826 vo Valencii, posledná bosorka na svete bola upálená v Mexiku v roku 1874. Kto iní ako ateisti maskovaní v sutanách a plášťoch s krížom sa sa mohol dopustiť toľkých zverstiev na duševne chorých alebo len jednoducho inak zmýšľajúcich ľuďoch?
Sledujúc ďalej Ratzingerovu logiku a jeho výklad dejín, kto iný, než ateisti to tiež mohli byť, kto v čase veľkého moru v roku 1348-49 zaživa upálili v synagógach stoviek európskych miest alebo utopili v ich riekach desiatky tisíc Židov. Tridsaťročná vojna ateistov v rúchu katolíckom proti ateistom v rúchu protestantov si v rokoch 1618-1648 vyžiadala 7 až 11,5 milióna obetí - mnohé oblasti v Nemecku, Čechách a inde v strednej Európe vtedy stratili až polovicu obyvateľstva. Kým iným, než práve ateistami vedený atlantický obchod s otrokmi si vyžiadal smrť 10 až 20 miliónov ľudí alebo genocída amerických Indiánov s podobným ak nie väčším počtom obetí. A aby sme nechodili len hlboko do histórie s jej nepresnými číslami: je tomu len niekoľko rokov, čo v neďalekej bývalej Juhoslávii pravoslávni ateisti masakrovali katolíckych ateistov a tí všetci a navzájom ateistov mohamedánskych s celkovou bilanciou odhadovanou na 200 000 mŕtvych. Ani nehovoriac o ateistoch v Rwande – krajine s 98,3 % veriacich, prevažne kresťanmi - ktorí počas tamojšej genocídy v roku 1994 mačetami povraždili 800 tisíc až 1 milión ľudí...
Tak ako je to s ateizmom ako pôvodom najväčších foriem ukrutností a nespravodlivosti, pán Ratzinger? Úplne inak, ako hovoríte vo svojej encyklike: ak po tisícročia nebola náboženská viera priamo zdrojom a inšpiráciou masových ukrutností – a ak pochybujete, že bola, prečítajte si pozorne ešte raz Bibliu, o ktorej asi veríte, že je slovom Božím – tak neuveriteľným ukrutnostiam a násiliu nedokázala alebo nechcela zabrániť, hoci disponovala obrovskou mocou a bohatstvom. Jediné šťastie je, že európske náboženské vojny a masakry nedisponovali technológiami dneška a tak väčšina z ich obetí zahynula tvárou tvár svojim vrahom. Často presvedčených, že brutálne násilie, ktoré práve páchajú, je vôľou ich Boha.
* * *
A ještě dodejme, že ve světle těchto nepopiratelných historických skutečností se tím naléhavěji vtírá otázka: „Proč musel na přání nejbližších příznivců učitele jógy E. Tomáše sloužit mši za spásu jeho duše právě kněz této církve?“ (Jiří Vacek)