O novém skriptu
Zuzana Koubová
Drahý pán Vacek!
Chcem sa Vám poďakovať za Vaše nové skriptá “Důrazně, důrazněji, co nejdůrazněji.” Pri ich čítaní cítim oveľa silnejšie, ako pri iných Vašich doterajších dielach na pozadí obrovskú lásku, akou sú nabité a akou na mňa pôsobia, aj keď v nich nekompromisne bránite átmavičáru, ako najpriamejšiu cestu k Bohu a k odstráneniu ega. Ste ako milujúci Otec, ktorý nám trpezlivo stále dookola vysvetľuje všetko potrebné, aby ste nás ochránil pred každým nebezpečenstvom, ktoré často ani nie sme schopní rozpoznať. A to všetko robíte s tou múdrou neosobnou láskou, presne ako to je opísané v tej kapitole o Mahárišim “Svrchovaná láska”.
Presne touto istou Láskou pôsobí aj opakovanie “Bože mám tě rád”. Keď som o tom prvý krát počula, že ste to zaviedol na Morávke, tak som to najprv chápala tak, že ste to zaviedol kvôli niektorým hľadajúcim, ktorí podliehajú rôznym nepriateľským citom a nie sú schopní robiť pozorovateľa ani atmavičáru, takže si týmto spôsobom budú aspoň chvíľu ladiť myseľ pozitívne k Bohu. Potom som sa vo Vašom článku dočítala, že ste si to už dlhšiu dobu opakoval aj Vy sám pre seba, tak som si povedala, že si to budem opakovať tiež. Už po chvíli sa mi “Bože mám tě rád” zmenilo na “Otče milujem ťa”, a prešlo to v silný prúd lásky k Bohu bez slov, ktorý sa spojil vedomím Ja, ktoré všade a vo všetkom silno žiari touto Láskou vždy, keď si na to vspomeniem... Som Vám vďačná, že ste na dôležitosť rozvíjania aspektu lásky zase poukázal aj v týchto nových skriptách, lebo bez tejto pravej Lásky je poznanie Ja neúplné a “neživé”.